Vplyv chôdze po senzomotorickej podložke na mozog a jeho funkciu.

Chôdza po senzomotorickej podložke ovplyvňuje mozog a jeho funkcie. Cvičenie na senzomotorickej podložke stimuluje rôzne senzorické systémy a vytvára komplexné senzorické vstupy do mozgu, čo môže mať niekoľko účinkov:

1. Senzorická integrácia: Senzomotorická podložka poskytuje rôzne senzorické podnety, ako sú tlak, vibrácie, textúry a rovnováha. Tieto podnety sú spracované mozgom prostredníctvom senzorickej integrácie, čo je schopnosť mozgu kombinovať a interpretovať senzorické informácie z rôznych zmyslov a vytvárať súladné vnemy. Cvičenie na senzomotorickej podložke pomáha rozvíjať a zlepšovať senzorickú integráciu v mozgu.

2. Motorické vzorce a koordinácia: Chôdza a cvičenie na senzomotorickej podložke vyžadujú vyššiu mieru koordinácie a komplexnejších motorických vzorcov ako chôdza na pevnom povrchu. Tým, že sa snažíte udržať rovnováhu a prispôsobovať sa nestabilite podložky, aktivizujete rôzne svalové skupiny a vzorce pohybu. To podporuje rozvoj motorických schopností a koordinácie v mozgu.

3. Rovnováha a stabilita: Senzomotorická podložka vytvára nestabilný povrch, na ktorom je potrebné udržiavať rovnováhu a stabilitu. Mozog musí neustále analyzovať a reagovať na senzorické vstupy z podložky a koordinovať svalové reakcie na udržanie rovnováhy. To vedie k rozvoju a posilneniu oblastí mozgu, ktoré sú zodpovedné za rovnováhu a stabilitu.

4. Proprioceptívna sústava: Proprioceptívna sústava je zodpovedná za vnímanie polohy, pohybu a napätia svalov a šliach. Chôdza a cvičenie na senzomotorickej podložke stimulujú proprioceptívnu sústavu a zlepšujú jej funkciu. To posilňuje pripojenie medzi mozgom a telom, čo zvyšuje informačný tok a kontrolu nad pohybom.

Tieto účinky pravidelného cvičenia na senzomotorickej podložke môžu viesť k neuroplasticite ( neuroplasticita je schopnosť mozgu prispôsobovať sa a meniť svoju štruktúru a funkciu v dôsledku skúseností, učenia sa a rehabilitácie. Táto schopnosť umožňuje mozgu reorganizovať svoje neuróny, ich spojenia a aktivitu, čo vedie k zmenám v mozgových obvodoch a sieťach).

Existujú dva hlavné typy neuroplasticity:

1. Strukturálna plasticita: Táto forma neuroplasticity sa týka fyzickej štruktúry mozgu. Môže zahŕňať rast nových neurónov, rozvetvenie a posilňovanie existujúcich synaptických spojení, alebo dokonca reorganizáciu mozgových oblastí. Strukturálna plasticita sa prejavuje najmä vývojom mozgu v ranom detstve, ale aj v dospelosti pri získavaní nových zručností alebo v procese rehabilitácie po mozgovej poruche alebo úraze.

2. Funkčná plasticita: Funkčná plasticita sa týka zmeny v aktivite mozgu. Môže zahŕňať presun funkcie z jednej mozgovej oblasti do inej, posilnenie spojení medzi neurónmi alebo zmeny v citlivosti mozgu na senzorické podnety. Funkčná plasticita umožňuje mozgu prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam, učeniu sa a rehabilitácii.

Neuroplasticita je dôležitá pre rozvoj a učenie sa nových zručností, adaptáciu na zmenu prostredia, opravu poškodených funkcií mozgu a rehabilitáciu po mozgovej poruche alebo úraze. Vedci a terapeuti ju využívajú na zlepšenie funkcie mozgu prostredníctvom rôznych techník, ako je kognitívna tréning, fyzická aktivita, senzorická stimulácia a terapia. Vďaka neuroplasticite je mozog schopný sa meniť a prispôsobovať počas celého života, čo je základom učenia, pamäte a rehabilitácie.