Rozprávka zebrička Niko

Jedného slnečného dňa, keď sa v krajine hračiek šírila veselá melódia sa Niko stretol so svojimi najlepšími kamarátmi, hviezdičkou Stellkou a medvedíkom Tonkom. Stella bola malá, jemná a žiarila jasným svetlom. Medvedík bol veselý šibal, a skúsený pilot. Spolu tvorili neobyčajný tím, ktorý dokázal prekonať každú prekážku a objaviť nové dobrodružstvá v ich krajine plnej hračiek.

Jedného dňa sa vybrali do tajomného hradu z kociek. Bolo to miesto, kde sa všetky sny menia na skutočnosť. Niko sníval len o jedinom. Chcel spolu s kamarátmi hviezdičkou a medvedíkom objavovať svet z výšky, letieť nad celou krajinou hračiek a zažiť pocit nekonečnej slobody. Keď Niko vyšiel z hradu, silno sa odrazil a začal poletovať po oblohe. Lietal sem a tam, ako vetrík pofukoval, preto si zebričku Stellka priviazala kúzelným špagátikom, kým mu nebuďe lietanie také vlastné ako pobehovanie po savane. Medvedík naskočil do svojho špeciálneho lietadielka, a hor sa na dobrodružnú výpravu.

Niko, Stella a Tonko lietali nad krajinou hračiek, prechádzajúc cez údolia obklopení zelenými stromami a zvončekmi zvoniacimi z vysokých veží. Ich smiech sa miešal s veselím a šťastím hračiek, ktoré sledovali ich vzlet a plnili ich srdcia radostnou energiou.

Ich lietadielko pokračovalo cez krajinu hračiek, leteli cez mesto kde sa každý domček skladal z farebných kociek. Obdivovali maličké postavičky hrajúce sa na uliciach a počuli radostné hlasy, ktoré sa niesli vzduchom.

Na svojej ceste preleteli cez pláže z jemného piesku, kde malé hračky opalľovali a plávali v jazere z priesvitných korálok. Niko, Stella a Tonko pozorovali malé lodky plávajúce po vodných prúdoch a vďaka svojmu dobrodružnému duchu cítili obrovskú radosť a slobodu.

Keď sa ich dobrodružstvo pomaly blížilo ku koncu, Niko, Stellka a Tonko pristáli na zelenej lúke, kde sa stretli s ostatnými hračkami. Všetci ich privítali s veľkou radosťou a vďačnosťou, pretože priniesli so sebou nové príbehy, zážitky a spomienky z ich vzdušného dobrodružstva.